Slatinské Lazy, Podpoľanie

1.
V mestečku na Sliačku
krčmárka bohatá,
mala ona štvrtku sriebla,
tri merice zlata.

2.
Rojko sa zastrája,
že ju on ozbíja
o maľičkú, krátku chvíľku,
o jednu hoďinku.

3.
„Krčmáruočka naša,
dajže nám nocovať,
abi zme mi šeci mohľi
do rana tancovať.“

4.
„Skaďe ti, mláďenček,
skaďe ti pochádzaš,
že ti také sladké slová
predo mňa predkladáš?“

5.
„Ja som z mesta toho
perom písaného,
ja som z mestečka Trňavi
kupca bohatého.“

6.
Ako to krčmárka,
ako to počula,
razom ona, razom ona
po hudcou skočila.
7.
„Kamaráťi moji,
dnu sa do komori,
lojom pilku namasťiťe
a dvere vipíľťe!

8.
Slaňina aj sadlo,
to vám buďe snadno
aj tie klobási na panťe,
aj tie dolu dajťe!

9.
Zlato je v truhlici,
strieblo na polici
a to súkno na tej hraďe,
aj to naše buďe.

10.
Kamaráťi moji,
už sa von z komori,
veď jej tam už ňeostalo
aňi šťipka soľi.

11.
Kamaráťi moji,
na koňe sadajťe,
tam pri hore pod javorom,
tam na mňa čakajťe!

12.
Kamaráťi moji,
tam si posadajťe
a tamže vi, dobrí chlapci,
peňiažke čítajťe!

13.
Jednému dveťisíc,
druhému triťisíc
a Rojkovi naostatok,
tomu seďemťisíc.

14.
Ňechojťe dolami,
len chojťe horami,
ľebo vás tam pochitajú
zvoľenskí žandári.

15.
Krčmáruočka tlstá,
tancuj sebe zhusta,
veď ťi je už komoruočka
aj z maštalkou pustá.“

16.
Ako to povedau,
na koňa viskočiu,
tam pri hore pod javorom
kamarátou zočiu.