Veje veter, veje

1.
Veje veter, veje, veje, veter veje, po doline veje.
Frajerôčka moja, frajerôčka moja, otvor vaše dvere.
[:Frejerôčka moja, otvor vaše dvere,
studený vetríček, studený vetríček na moju tvár veje.:]

2.
Ja by otvorela, ja by otvorela, ňevím ďe je klučka.
Ľen ňevyhováraj, ľen nevyhováraj, na nej ťi je rúčka.
[:Na ňej ťi je rúčka, na prsťe obrúčka,
môžeš milá veďeť, možeš milá veďeť, že buďe rozlúčka.:]

3.
Keď sme sa my dvaja, keď sme sa my dvaja rozlučovať maľi,
aj tá zem plakala, aj tá zem plakala, na kerej sme stáľi.
[:Aj tá zen, aj tá zem, aj tá postelôčka,
na kerej sedala, pozďejši ľíhala moja frajerôčka.:]