Tak si sa mi, šuhaj
Važec
1.
Tak si sa mi, šuhaj, vrezal do srdiečka
ako tá najtenšia hodvábna šnúročka.
2.
Ešte tú šnúročku handár vyšnuruje,
no mňa v mojom žiali nik nepoľutuje.
3.
Nemám vôle, nemám, iba za jedného,
len ma myseľ nesie za starodávneho.
4.
Handrárovia aspoň za šnúrky zaplatia,
mne môjho frajera nikdy už nevrátia.
5.
Dobre mi je, dobre, každô mi závidí,
dosť sa ja naplačem, keď ma nik nevidí.
6.
Akože ja pôjdem cez ten háj zelený,
každá mater máte, moja leží v zemi.
7.
Za kým som najradšej dvierka zatvárala,
tomu šuhajkovi som sa nedostala.
8.
A za kým som ani nikdy nemyslela,
s takým musím líhať, čo by ho nechcela.
9.
Keby tak pán Boh dal, čo som pomyslela,
žeby mi muž umrel, šla by za frajera.
10.
Šuhaj môj, ľalia! Veru sa rozvíja!
Ty taký a taký a ja pivónia.
11.
Svieť, slniečko, vo dne a mesiačik v noci
tomu šuhajkovi, čo chodí po noci.
12.
Sejú mak naopak, žeby bol hlavatý,
žeby sa mi dostal šuhajček bohatý.
13.
Za takým, za takým moja myseľ ide,
čo mi aj v stred týždni na zálety príde.
14.
Vysoko mesiačik na nebi pribitý,
veru som ja krajšia, šuhajko, ako ty.
15.
Písal mi milý list, nosím ho v kešeni,
žeby ho čakala do samej jeseni.
16.
Škoda ťa, šuhajko, tvojich červených líc,
že krásu zmenili ako v jeseni list.
17.
Čierne oči moje nemôžu spať v noci,
dala som milému srdiečko do moci.
18.
Čierne oči moje smutno pozerajú,
či toho nenájdu, ktorého milujú.
19.
Oči sa vrezali a srdiečko nechce,
nech mu je po vôli, nech si robí, čo chce.
20.
Ako ťa, šuhajko, ako ťa ľúbiť mám,
moje líčko biele a ty ako cigán.
21.
Bodaj sa zrovnali vŕšky s dolinami,
žeby sa zrovnali hrdé dievky s nami.
22.
Veď som premenená, farbu som stratila,
to preto, že som sa veľmi zaľúbila.
23.
Žiaden človek nevie, žiaden nedosvedčí,
za kým pozerajú moje čierne oči.
24.
Žiaden človek nevie, ale vedieť bude,
za kým zahorelo moje líčko bledé.
25.
Keď sme sa lúčili pod zeleným stromom,
tie vtáčky plakali, čo sedeli na ňom.
26.
Dobre mi je, dobre, keby bolo lepšie,
žeby moje srdce bolo veselejšie.
27.
Trávička zelená, zazelenajže sa,
moje líčko bledé, začervenajže sa.
28.
Hoci si ty, šuhaj, za tými horami,
ak si mi súdený, budeš mi i daný.
29.
Nachal si ma, nechal, jak straku na kole,
bodaj si sa váľal v horúcom popole.
30.
V horúcom popole a žeravom uhlí,
bodaj ti, šuhajko, nikdy nespomohli.
31.
Nebolo jej doma po štyri večere,
zarástli chodníčky trávičkou zelene.
32.
Veď sme my neboli iba dve sestričky,
rozleteli sme sa ako lastovičky.
33.
Povedzte, povedzte, kto ide po ceste,
môjmu šuhajkovi, že som chorá ešte.
34.
Pod horou studnička, poďme, milá, na ňu,
keď sa napijeme, zaplatíme za ňu.
35.
Koľko som ja razy z tej studničky pila,
ešte som ani raz za ňu neplatila.
36.
Kdeže sa podela kamenná lavička,
čo na nej sedela moja lastovička.
37.
Nechal si ma, nechal, pre moju chudobu
a ja nebanujem, poručeno Bohu.
38.
Keď si ma zanechal, len mi na truc nerob,
popred naše dvierka na zálety nechoď.
39.
A ja ti, dievčatko, na truc robiť budem,
popred vaše dvierka vždy chodievať budem.
40.
Nazdáš sa ty, šuhaj, že si ty len jeden,
že ti pôjdem hľadať ženičku za Viedeň.
41.
Červenú šatku mám, ale ju nenosím,
milý mi zahynul, pokorovať musím.
42.
Šuhaju, šuhaju, čerti ťa túlajú,
po tej tmavej noci, vykoleš si oči.
43.
Coď ty, šuhaj, vrchom, ja pôjdem dolinou,
dám sa pomaľovať červenou malinou.
44.
Vo Važci dva duby, nič sa mi neľúbi,
vo Východnej tretí, tam mi srdce letí.
45.
Ide Ducha, ide, na môj veliký žiaľ,
keď nemám milého, kto mi zasadí máj.
46.
Ten Važec, ten Važec tak sa červeneje,
kde môj frajer býva, maľované dvere.
47.
Keby maľované, ale poštiepané,
keby boli jeho, ale požičané.
48.
Na tom vyšnom konci samé múranice,
pod nimi sedajú len čarodejnice.
49.
Hore naším Važcom strieborná retiazka,
už sa pominula hrdej dievky krása.
50.
Akože by som si i hrdo neviedla,
veď nás niet štyri-päť, len som sama jedna.
51.
Chodievali dvaja, ešte dvaja budú,
uvidíte, ľudia, že sa i biť budú.
52.
Mám ja frajeríka, za vodou mi býva,
išla by ku nemu, lavička sa kýva.
53.
Pomaľovaná som červeným glajbasom,
nebudem banovať za jedným bibasom.
54.
Mňa nik nemaľoval, len sám pán Boh z neba,
veď on dobre vedel, že mi krásu treba.
55.
Vo Vyšnom ja bývam, v Nižnom frajera mám,
naprostred dediny odmaľovať sa dám.
56.
Hoci ty, šuhajko, nikdy k nám neprídeš,
ak si mi súdený, veru ma neminieš.
57.
Keby som ja bola malým veverčiatkom,
preskákala by som všetky hory riadkom.
58.
Tam by som si sadla na jeho biely dom,
žeby zaplakalo jeho srdiečko v ňom.
59.
Rastie tráva, rastie, dolu na doline,
šuhajíčko, šuhaj, láska ťa neminie.
60.
Kvitnú kvietky, kvitnú, dolu na úvrati,
či sa mi môj šuhaj dakedy navráti.
61.
Ako sa tá lúčka už pekne zelená,
keď môj milý šuhaj na mňa sa nehnevá.
62.
Červená ružička príjemnú vôňu má,
neprišiel mi frajer, pre niečo sa hnevá.
63.
Keby sa aj hneval, nechže sa len hnevá,
veď moje srdiečko na to už nič nedbá.
64.
Hnevajže sa, hnevaj, a hoci sa rozpuč,
pôjdem za druhého, vykonám ti na truc.
65.
Urob si, Zuzanka, urob si po vôli,
pre mňa ešte kvitne krajší kvietok v poli.
66.
Tovariška verná, tvoj frajer ma jedná,
či ho mám zaľúbiť, či s tebou byť dobrá.
67.
Ďaleko je hora od šíreho poľa,
ešte som ja ďalej od môjho frajera.
68.
Ani mi je nadol, ani mi je nahor,
nemôžem ho vidieť pre zelený javor.
69.
Ja pozerám dolu, ty pozeráš hore,
nemôžme sa vidieť pre zelené pole.
70.
Pred našimi dvermi stojí máj zelený
a na tom hájičku vtáčik premilený.
71.
Tak sme sa šuhajko my dva rozleteli,
ako tie holuby, keď medzi ne strelí.
72.
Smutná je to hora, čo nemá javora,
smutnejšie je dievča, čo nemá frajera.
73.
Hanička, Hanička, jarná lastovička,
prebijú mi srdce tvoje pekné líčka.
74.
Či sa moje oči v šašine rodili,
na koho pozreli, priam ho zaľúbili.
75.
Zabúdaj, zabúdaj, ja som už zabudla,
akoby ti nikdy frajerka nebola.
76.
Tak som ťa, šuhajko zabudla ľahučko,
ako by do vody zarútil jabĺčko.
77.
Nemám vôle, nemám veru ku každému,
len ma myseľ nesie ku starodávnemu.
78.
Vtedy ja, Janíško, vtedy budem tvoja,
keď na našom stole vykvitne povoja.
79.
Povoja, povoja, zelená povoja,
povoľže si, povoľ, frajerôčka moja.
80.
Ak ma máš milovať, milujže ma verne,
nech to moje srdce za tebou nebledne.
1.
Tak si sa mi, šuhaj, vrezal do srdiečka
ako tá najtenšia hodvábna šnúročka.
2.
Ešte tú šnúročku handár vyšnuruje,
no mňa v mojom žiali nik nepoľutuje.
3.
Nemám vôle, nemám, iba za jedného,
len ma myseľ nesie za starodávneho.
4.
Handrárovia aspoň za šnúrky zaplatia,
mne môjho frajera nikdy už nevrátia.
5.
Dobre mi je, dobre, každô mi závidí,
dosť sa ja naplačem, keď ma nik nevidí.
6.
Akože ja pôjdem cez ten háj zelený,
každá mater máte, moja leží v zemi.
7.
Za kým som najradšej dvierka zatvárala,
tomu šuhajkovi som sa nedostala.
8.
A za kým som ani nikdy nemyslela,
s takým musím líhať, čo by ho nechcela.
9.
Keby tak pán Boh dal, čo som pomyslela,
žeby mi muž umrel, šla by za frajera.
10.
Šuhaj môj, ľalia! Veru sa rozvíja!
Ty taký a taký a ja pivónia.
11.
Svieť, slniečko, vo dne a mesiačik v noci
tomu šuhajkovi, čo chodí po noci.
12.
Sejú mak naopak, žeby bol hlavatý,
žeby sa mi dostal šuhajček bohatý.
13.
Za takým, za takým moja myseľ ide,
čo mi aj v stred týždni na zálety príde.
14.
Vysoko mesiačik na nebi pribitý,
veru som ja krajšia, šuhajko, ako ty.
15.
Písal mi milý list, nosím ho v kešeni,
žeby ho čakala do samej jeseni.
16.
Škoda ťa, šuhajko, tvojich červených líc,
že krásu zmenili ako v jeseni list.
17.
Čierne oči moje nemôžu spať v noci,
dala som milému srdiečko do moci.
18.
Čierne oči moje smutno pozerajú,
či toho nenájdu, ktorého milujú.
19.
Oči sa vrezali a srdiečko nechce,
nech mu je po vôli, nech si robí, čo chce.
20.
Ako ťa, šuhajko, ako ťa ľúbiť mám,
moje líčko biele a ty ako cigán.
21.
Bodaj sa zrovnali vŕšky s dolinami,
žeby sa zrovnali hrdé dievky s nami.
22.
Veď som premenená, farbu som stratila,
to preto, že som sa veľmi zaľúbila.
23.
Žiaden človek nevie, žiaden nedosvedčí,
za kým pozerajú moje čierne oči.
24.
Žiaden človek nevie, ale vedieť bude,
za kým zahorelo moje líčko bledé.
25.
Keď sme sa lúčili pod zeleným stromom,
tie vtáčky plakali, čo sedeli na ňom.
26.
Dobre mi je, dobre, keby bolo lepšie,
žeby moje srdce bolo veselejšie.
27.
Trávička zelená, zazelenajže sa,
moje líčko bledé, začervenajže sa.
28.
Hoci si ty, šuhaj, za tými horami,
ak si mi súdený, budeš mi i daný.
29.
Nachal si ma, nechal, jak straku na kole,
bodaj si sa váľal v horúcom popole.
30.
V horúcom popole a žeravom uhlí,
bodaj ti, šuhajko, nikdy nespomohli.
31.
Nebolo jej doma po štyri večere,
zarástli chodníčky trávičkou zelene.
32.
Veď sme my neboli iba dve sestričky,
rozleteli sme sa ako lastovičky.
33.
Povedzte, povedzte, kto ide po ceste,
môjmu šuhajkovi, že som chorá ešte.
34.
Pod horou studnička, poďme, milá, na ňu,
keď sa napijeme, zaplatíme za ňu.
35.
Koľko som ja razy z tej studničky pila,
ešte som ani raz za ňu neplatila.
36.
Kdeže sa podela kamenná lavička,
čo na nej sedela moja lastovička.
37.
Nechal si ma, nechal, pre moju chudobu
a ja nebanujem, poručeno Bohu.
38.
Keď si ma zanechal, len mi na truc nerob,
popred naše dvierka na zálety nechoď.
39.
A ja ti, dievčatko, na truc robiť budem,
popred vaše dvierka vždy chodievať budem.
40.
Nazdáš sa ty, šuhaj, že si ty len jeden,
že ti pôjdem hľadať ženičku za Viedeň.
41.
Červenú šatku mám, ale ju nenosím,
milý mi zahynul, pokorovať musím.
42.
Šuhaju, šuhaju, čerti ťa túlajú,
po tej tmavej noci, vykoleš si oči.
43.
Coď ty, šuhaj, vrchom, ja pôjdem dolinou,
dám sa pomaľovať červenou malinou.
44.
Vo Važci dva duby, nič sa mi neľúbi,
vo Východnej tretí, tam mi srdce letí.
45.
Ide Ducha, ide, na môj veliký žiaľ,
keď nemám milého, kto mi zasadí máj.
46.
Ten Važec, ten Važec tak sa červeneje,
kde môj frajer býva, maľované dvere.
47.
Keby maľované, ale poštiepané,
keby boli jeho, ale požičané.
48.
Na tom vyšnom konci samé múranice,
pod nimi sedajú len čarodejnice.
49.
Hore naším Važcom strieborná retiazka,
už sa pominula hrdej dievky krása.
50.
Akože by som si i hrdo neviedla,
veď nás niet štyri-päť, len som sama jedna.
51.
Chodievali dvaja, ešte dvaja budú,
uvidíte, ľudia, že sa i biť budú.
52.
Mám ja frajeríka, za vodou mi býva,
išla by ku nemu, lavička sa kýva.
53.
Pomaľovaná som červeným glajbasom,
nebudem banovať za jedným bibasom.
54.
Mňa nik nemaľoval, len sám pán Boh z neba,
veď on dobre vedel, že mi krásu treba.
55.
Vo Vyšnom ja bývam, v Nižnom frajera mám,
naprostred dediny odmaľovať sa dám.
56.
Hoci ty, šuhajko, nikdy k nám neprídeš,
ak si mi súdený, veru ma neminieš.
57.
Keby som ja bola malým veverčiatkom,
preskákala by som všetky hory riadkom.
58.
Tam by som si sadla na jeho biely dom,
žeby zaplakalo jeho srdiečko v ňom.
59.
Rastie tráva, rastie, dolu na doline,
šuhajíčko, šuhaj, láska ťa neminie.
60.
Kvitnú kvietky, kvitnú, dolu na úvrati,
či sa mi môj šuhaj dakedy navráti.
61.
Ako sa tá lúčka už pekne zelená,
keď môj milý šuhaj na mňa sa nehnevá.
62.
Červená ružička príjemnú vôňu má,
neprišiel mi frajer, pre niečo sa hnevá.
63.
Keby sa aj hneval, nechže sa len hnevá,
veď moje srdiečko na to už nič nedbá.
64.
Hnevajže sa, hnevaj, a hoci sa rozpuč,
pôjdem za druhého, vykonám ti na truc.
65.
Urob si, Zuzanka, urob si po vôli,
pre mňa ešte kvitne krajší kvietok v poli.
66.
Tovariška verná, tvoj frajer ma jedná,
či ho mám zaľúbiť, či s tebou byť dobrá.
67.
Ďaleko je hora od šíreho poľa,
ešte som ja ďalej od môjho frajera.
68.
Ani mi je nadol, ani mi je nahor,
nemôžem ho vidieť pre zelený javor.
69.
Ja pozerám dolu, ty pozeráš hore,
nemôžme sa vidieť pre zelené pole.
70.
Pred našimi dvermi stojí máj zelený
a na tom hájičku vtáčik premilený.
71.
Tak sme sa šuhajko my dva rozleteli,
ako tie holuby, keď medzi ne strelí.
72.
Smutná je to hora, čo nemá javora,
smutnejšie je dievča, čo nemá frajera.
73.
Hanička, Hanička, jarná lastovička,
prebijú mi srdce tvoje pekné líčka.
74.
Či sa moje oči v šašine rodili,
na koho pozreli, priam ho zaľúbili.
75.
Zabúdaj, zabúdaj, ja som už zabudla,
akoby ti nikdy frajerka nebola.
76.
Tak som ťa, šuhajko zabudla ľahučko,
ako by do vody zarútil jabĺčko.
77.
Nemám vôle, nemám veru ku každému,
len ma myseľ nesie ku starodávnemu.
78.
Vtedy ja, Janíško, vtedy budem tvoja,
keď na našom stole vykvitne povoja.
79.
Povoja, povoja, zelená povoja,
povoľže si, povoľ, frajerôčka moja.
80.
Ak ma máš milovať, milujže ma verne,
nech to moje srdce za tebou nebledne.