Ervín Kliment
Vodopád

1.
Asi som vtedy doma nebol,
keď Pán Boh krásu rozdával,
hoc bolo ku mne skúpe nebo,
aj tak som sa ti pozdával.
No potom prišli krajší hudci,
aj ten, aj ten už mal ťa rád,
no ja ťa stále nosím v srdci,
aj keď mi nemáš už čo dať.

Refr.:
Len sa neboj, pravdu čistú do pohára nalej mi,
pôjde hľadať šťastie ďalej tvojej lásky galejník,
prefalošne mojim ušiam tvojej lásky struna znie,
niekedy aj porazený vyjde z boja víťazne.

2.
Že krása hodnota je planá,
ťa neraz život presvedčí,
ty chcela si byť milovaná,
no prišla si len do rečí.
Ty odišla si v cudzie kraje,
no potom ku mne prišla si,
že krása planá hodnota je,
ťa naučia žitia nečasy.

Refr.: