Jesienka

Hudba a text: Laco Khandl, 1992

1.
Slnko slabne, jeseň vchádza chladom hmlistých rán.
Nevadí mi ticho v lese, rád sa túlam sám.
Kvety, tie sa mrazu zľakli, vzal ich do vienka,
osamotená rozkvitla v tráve jesienka.
Pýtaš sa jej, nebojíš sa sama pod pás rán,
ona na to – aj tak každý biť sa musí sám.

2.
Niekto povie – uniká tu stratégie niť.
Lenže aj v časoch nepriazne treba predsa žiť.
Fialový kvet nech oči zahreje teplom,
čo vydrží až do jari, nájde zmysel v tom.
[:Na jar potom stoviek kvetov plné stráne sú
a spomienku na jesienku v sebe ponesú.:]
Save
Cookies user preferences
We use cookies to ensure you to get the best experience on our website. If you decline the use of cookies, this website may not function as expected.
Accept all
Decline all
Analytics
Tools used to analyze the data to measure the effectiveness of a website and to understand how it works.
Google Analytics
OK
Odmietnuť
Functional
Tools used to give you more features when navigating on the website, this can include social sharing.
Joomla!
OK
Odmietnuť