Dvadsaťročná

Anton Cisík
Louziana, Prievidza

1.
So sklonenou hlavou, so zlomeným srdcom,
ja každý deň som pred ňou stál
ako vzácny kanár v klietke, čo prosí pohľadom,
aby sa s ním niekto aspoň chvíľu hral.

Na rozbúrenom mori sám byť na lodi bolí,
tak očami svoj maják v diaľke hľadám.
Na horizonte pre mňa nové svetlo horí,
na ten signál ja správny smer mám.

S tebou znovu poznávam, o čom som si myslel,
že sa už poznať nedá, že lásky na svete niet,
že každý svojú česť len lacno predá.

Refr.:
[:Denne strácam hlavu z teba a z tvojich slov
a z tvojich očí a z tvojich úst, z tvojich bozkov,
ešte dnes sa mi z nich hlava točí.:]

Znovu začínaš byť život taký, aký byť máš,
znovu niekoho mám, znovu niekomu patrím,
ty ma potrebuješ a rada ma máš
a všetko, čo mi dáš, ja dvakrát ti vrátim.

Nie si vymyslená, máš dve pravé mená,
k tomu dvadsať rokov, dnes už poslednýkrát,
už vieš, čo môžeš, už vieš, čo sa nemá,
máš dvadsať rokov, dnes posledný krát.
Save
Cookies user preferences
We use cookies to ensure you to get the best experience on our website. If you decline the use of cookies, this website may not function as expected.
Accept all
Decline all
Analytics
Tools used to analyze the data to measure the effectiveness of a website and to understand how it works.
Google Analytics
OK
Odmietnuť
Functional
Tools used to give you more features when navigating on the website, this can include social sharing.
Joomla!
OK
Odmietnuť