M. Nováčik "Maňas"

1.
Nech príde k nám dážď, čo púšť zastaví,
lásky a práva nech zavejú zástavy,
nech prídem sem na túto zem.
Nech príde k nám dážď, čo púšť zastaví,
zlobe, moci, krutostí zrkadlo nastaví,
nech príde sem na túto zem.

A ty, synku, ty si spíš,
našťastie nevieš,
že sú veci, čo až pochopíš,
ti načas spánok zaženú.
Ty, dcérenka, sladko sníš,
že vlny dobrá šmarja zlo do útesu
a na nich už sa plaví princ
čo ťa raz pojme za ženu,
nech je to tak, nech je to tak.