Dušan Franci, Zápalky 1987

1.
Už stokrát som si zbalil batoh,
keď všetkého som po krk mal
a tisíc chutí vykašľať sa na to,
zahnať už som skoro nevládal.

2.
Nie som vydra, neviem sklopiť uši
a nechať, nech ma nesie prúd
a nie som na pružinku ani kľúčik,
nechcem ale na nič zabudnúť.

Chvíľu zastavím, chcem sa chvíľu dívať
na kvety, na teba, na všetko, čo mám rád,
zase mi polož ruky na ramená.

3.
Tak ma počkaj zajtra pri fontáne,
nech to všetci nevedia,
že sa spolu v hore zašívame,
až sa vrátime, tak uvidia!

4.
Daj mi ruku, je nám predsa známe.
že na všetko sa nájde liek,
ešte v ranci zopár jabĺk máme,
ešte máme zopár zápaliek.

Chvíľu zastavím, uviažem ti šatku,
dávno v hornom vačku ju mám,
tak pod, naša knižka nie je ešte dopísaná.