Dušan Franců, 1997
Rolničky, Bratislava

1.
Asi som sa nenarodil na správnej planéte,
niekde sa stala chyba,
čítal som poslednú z kníh, ktoré na svete
ešte len niekto vydá.
Asi som sa nevylodil na správnom pobreží,
hľadal som niečo iné
a našiel zase len to, o čo nebeží
v tejto bláznovine.

2.
Stojí, stojí zelený strom na Holi Kráľovej
a na ňom štyridsať vrán
kým stádo hrdinov spí pri plnom válove,
rozmýšľam ako sa mám.
Asi som sa nezastavil na správnom priedomí,
kde bolo otvorené
odvtedy noc čo noc blúdim svojím svedomím
a hľadám odpustenie.

3.
Zase som raz prešvihol vlak, bijú hodiny
trištvrte na svitanie,
Prišiel som sem iba tak medzi svojimi,
cez mosty polámané.
Staviame si hrady a vraj sa nám trafilo
nájsť cesty pozlátené.
Chcem si len pripomenúť, čo nám stačilo
keď spávali sme v sene.

4.
Staviame si hrady a píšeme po stenách
neznámi, ukrivdení,
ľúbiť sme zabudli, snívame o cenách
a vlastnom posvätení.