L. Válka

1.
V živote to takto chodí, že sa v srdci láska rodí,
keď do cesty znenazdania príde ten pravý.
Veru som to nevedela, keď som ho tak raz zazrela,
že sa mi to srdce zastaví.

Kde sa vzal a kde nevzal, predo mnou usmiaty stál.
Bol to pekný poľovníček a ohnivých čiernych očiek,
že mi nimi hneď učaroval.

Refr.:
Kam ty ideš, milý poľovníček, kam ty ideš sám.
Keď už chodíš vedľa nášho domu, zájdi tiež aj k nám.
[:Dávno už, čo si ty môjmu srdcu navždy pokoj vzal.
Dnes už vieš, že kto od prvej chvíle teba miloval.:]