1.
[:Ked obľečem manteľ:] šabľu pripašem,
pujdzem ku svej milej, ku samej jedinej,
ľem śe začešem.

2.
[:Bo tota dzifčina:] jak z tej ruži kvet,
śedzi pod oblačkom, plače za vojačkom,
zmeňil śe jej śvet.

3.
[:A čom ti tak plačeš:] dzifčino moja?
Jak ja ňemam plakac, jak ňemam narikac,
ket som ňetvoja?

4.
[:A ftedi ti budzeš:] dzifčina moja,
jak ta kukuľenka, na viľiju večar,
tri raz zakuka.

alebo:

Ket oblečem manteľ
Žakarovce - Šariš, regrútska

1.
Ket oblečem manteľ, ket oblečem manteľ,
šabľu pripašem,
pojdzem ku svej milej, ku mojej jedinej,
ľem še začešem.

2.
Bo tato dzjefčina, ľem sama jedina,
jaket z ruži kvet.
Šedzi pod oblačkom, plače vojačkom,
zmeňil še jej švet.


alebo:
Obľečem manteľ
Blatne Revištia

1.
Obľečem manteľ, obľečem manteľ, bodak pripašem,
pujdzem gu dzivčiňe, gu samej jedinej, ľem še začešem.

2.
Bo tota dzivčina, ľem sama jedina, jako z ruže kvet,
šedzi pod oblačkom, plače za vojačkom, zmeržel še jej švet.

3.
A co tak plačeš, a co narikaš dzivčino moja,
čom bym ňeplakala a ňe narikala, kedz ja ňe tvoja.

4.
Tedy budzeš mila, tedy budzeš mila, frajirka moja,
jak tota kukovka na viľiju večar tri raz zakuka.

5.
Ňerob zo mňe glupu, ňerob zo mňe glupu, bo ja ňe glupa,
bo tota kukovka na viľiju večar ňigda ňekuka.

6.
Pan Boh je dobry, pan Boh je dobry, šiko može dac,
aj ta kukovočka na viľiju večar može zakukac.