Dolná Ždaňa, Tekov

1.
Keď sme my po poli chodili,
pod jednou lipôčkou sme stáli.
Z tej lipky, šeja-hoj, listy padali,
keď sme si my pod ňu sadali.

2.
Milý môj, frajer môj, úprimný,
keď mi ty odídeš do vojny,
keď mi ty odídeš, ja budem sama,
ako ťa zabudnem duša má.

3.
Zabudnúť, zabudnúť je ľahko,
na tvoje úprimné srdiečko.
Ale mi to bude ťažšie zabúdať,
keď ty k nám nebudeš chodievať.

4.
Keď ty k nám nebudeš chodievať,
dvieročká nebudeš otvárať.
Dvieročká, dvieročká z bieleho dreva,
veď mne už frajera netreba.