1.
Lebo miluj, lebo nechaj,
zlý, neverný šuhaju!
Falše svoje neukrývaj,
tie sa zakryť nedajú.
Nie si v reči jako svedčí:
Kterú vidia tvoje oči,
ku každej sa priznajú.

2.
O mé lásce pochybuješ,
že by som ťa sklamala;
dobre o tom vedeť muožeš,
že som verná bývala.
Šuhajíčku, podvodníčku,
sklamal si mňa nevoľnícku,
už som teraz poznala.

3.
Že ja klamem, darmo myslíš,
darmo mne chceš potvárať,
čo sám robíš, v tom mňa viníš,
neprestávaš sužovať:
Čo hodina, to novina,
kam len ideš, všade iná,
jakže ťa mám milovať?

4.
I ja sobe myslím neraz,
jak bych som ti verila;
treba kúpiš, treba necháš,
za kým že bych túžila!
Už je dosti do sýtosti,
škoda bolo tej milosti,
čo som s tebou strávila.