Jozef Valkoššák, Emil Labaj
The colt, 2001

Úvod

1.
Už len tvoj tieň cítim kdesi, i kameň praská, tak sa zdá
a je mi ľúto toľkých vecí, viem, si polovicou blúdenia.

2.
Už len kroky počuť nocou, kroky v nás vždy zostarnú,
nemôžem mať všetky hviezdy, viem, si polovicou brieždenia.

Refr.:
Akoby to ráno zhaslo a prebodlo nás,
len málo slov a hádaniek nám vráti tvoj hlas.
V strunách skrývam smútok piesní, tak ďaleko ťa mám
a zostávam na námestí, tam kdesi v hmlách si sám.
Nie si sám, vieš som sám.

3.
Oprášime staré hriechy, po zabúdaní príde dážď,
nezmyje to dávno v nás, a vieš si polovicou míňania.

4.
Už len krehký tanier zložím na tvoje miesto k vianociam,
akoby ten uhlík pálil, vieš, si polovicou lúčenia.

Refr.:
Vieš, som sám, vieš, som sám.