Anton Cisík
Luziana, Prievidza

1.
Ráno, keď otváraš všetky obloky,
pohľadom zdravia deň mŕtve sochy.
Ich ranný vánok prvé zobudí.
Počúvaš, ako vychádza slnko
a budík všade prebúdza mesto,
na ten signál vždy sa končí.

Refr.:
Z plagátov poznáš moju tvár
a piesne moje spamäti spievaš.
Srdce kreslíš prstom na moje staré auto,
srdce kreslíš prstom na okná,
dúfaš, že ťa pri tom nikto nepozná
[:a tajne snívaš o našich nočných hrách.:]

2.
Zámok klapne na dverách kúpeľne
a zrkadlo ti povie, že už to vie,
že z prvej lásky zostávajú vrásky,
mydlo a voda zmyjú make-up,
včerajšie slzy, včerajší strach,
aj polnočný návrat, keď sa všetko skončí.

Refr.:

3.
Ráno, keď otváraš všetky obloky,
pohľadom zdravia deň mŕtve sochy,
ich ranný vánok prvé zobudí.
A len ty to vieš, už to nie si ty,
iba tvoj dáždnik v kúte opretý,
je svedok prvej noci, ktorá život zmení.

Refr.: