Branovo, Dolné Požitavie

1.
Ej, nad Branovo jasní mesác svíťí,
už mój milí pod okénkom stojí.
[:Pusťiťe ho, má mamička, z venka,
ej, ňeobdrží bolesťi srdénka.:]

2.
Ej, má mamička, vidám sa já, vidám,
choďí za mnú ze Semeri cigáň,
[:čo bi ťa já za cigáňa dala,
ej, šak som ťa já ťažko vichovala.:]

3.
Ej, má mamička, mňe sa cigáň lúbi,
preto, že má pekné bílé zubi,
[:bílé zubi, kučeravé vlasi,
ej, to cigáňa prevelice krási.:]

4.
Ej, veje veter po ovsennom klase,
pozná frajér frajérku po hlase,
[:kerá si tak prevesele spívá,
ej, tá má každá po vóli frajéra.:]

5.
Ej, u keréj sa schádzajú mláďenci,
tá ňeide na sobáš pod venci,
[:ale ide v hadbábnom ručňíčku,
ej, a to šecko pre lúbosť velikú.:]

6.
Ej, lúbosť, lúbosť naveki panuje,
gdo má milú, ňech si hu šanuje.
[:Mav som milú, šanovav hu málo,
ej, umrela mi, ňeňi tomu dávno.:]