Vlado Slavík
Mince vo fontáne

1.
Chcel som mať to, čo som nemal,
a to sa stáva mnohým z nás.
Menil som masky ako klaun.
Úspech a sláva viem už dnes,
nie sú tou cestou do nebies,
dnes už sa inde uberám.

2.
Nevidel som, čo som mal,
nevnímal, čo sa mi núka,
život s vodou v rieke odplával.
Nevďačný za tvoje ticho,
necítil, že vonia lúka,
netušil, že sa ma dotýkaš.

3.
Všimni si kvety na lúke.
Sú krajšie ako krásny šperk.
Nesnívaj, blázon, všetko máš.
Povďačné detské pohľady
sú najcennejšie poklady,
do šťastných očí pozeráš.

4.
Sto rokov nám nestačí,
stále nás niečo láka,
s novým cieľom príde nový klam.
Som vďačný za to, čo mám,
prijímam, čo sa mi núka,
veď každý deň je nový drahokam.

5.
Keď cítim lásku, zdá sa mi,
že vidím nebo na Zemi.
Viem, že čo hľadám, hľadá nás.
Človek má všetko na dosah,
úsilie čas zmení na prach,
len svetlo v nás nám zostáva.