Richard Bláha
Jazdci, Banská Bystrica

1.
Nálada skvelá, vyhnal som z tela PéeNku, zo srdca mráz.
Na stene pavúk, ach vďačím sa mu za spoločne strávený čas.
Keď sa skončí deň zanechám doma svoj tieň,
koľko povoliť uzdu si smiem, to viem.

2.
Mesto už stíchlo, nocou sa rýchlo ženiem za tebou sám.
Na číslo bytu, na trošku citu vsadím všetko čo mám.
Keď sa končí deň, doma už spí môj tieň,
koľko povoliť uzdu si smiem, to viem.

Refr.:
Ak do tejto hry veľa vložím
vôbec nemusí sa mi to vrátiť späť,
hlavu do dlaní dám.
Tak sa usmej, na to ti skočím,
patrím k tým čo sa rozdávajú hneď,
vtedy cítim o čo hrám.

3.
Po tme sa vraví ľahšie a mravy ustúpia v najvyšší čas.
Bez veľkých rečí, povieš, že mi svedčí môj a predsa iný hlas.
A keď sa skončí deň, doma už spí môj tieň
vtedy povoliť uzdu si smiem, to viem.