Richard Bláha
Jazdci, Banská Bystrica

1.
Nezdravím, nevravím, aký bol dnes deň.
Nespravím náladu, dnes som mal zlý sen.
Smútok len v prítmí hrá sa, okno otvorím.
Za ním hučí mesto neznášanlivých.

2.
Nad mestom duní hrom, v našich srdciach tiež.
Napriek tomu, že som zlý, pohladiť ma chceš.
Skúšam, koľko udržíš na sebe závaží.
Zabúdam, že takouto hrou lásku vyplaším.

Refr.:
Keď mi niekedy vravíš „strácam silu s tebou žiť“,
stále dúfam, že to môžem napraviť,
stále dúfam, že mi opäť uveríš,
ak skromne prekročím prah tvojich dverí.

3.
Nezdraví, nevraví, kde kto vôkol nás.
Pod vplyvom tejto záhady si mi často vzdialená.
Slnko tvojich očí zapadá za riekou nádejí,
oveľa skôr ako stačím niečo vysvetliť.

4.
Dívaš sa so mnou oknom do ulíc.
Vonku šalie ľudský dav, slzy stieram z tvojich líc.
Nemusíš sa vôbec báť, nie som prvý, posledný,
čo so správnou ženou opustí mesto neznášanlivých.