Edo Mráz "Ďateľ"
Lesní škriatkovia, Kozárovce

1.
Stromy, tie sú ako stvorené na to,
aby dlho čakali,
potom zrazu vtáci, tí malí tuláci,
do korún im piesne votkajú a sú šťastné.

Refr.:
Ja som čakal ako strom, bili jarné mrazy, hrom,
iní zvädli nedočkaví a mne svitol čas,
ja som začul cinknúť hlas na svitaní.

2.
Človek ten sa ľahko unaví,
nevie vyčkať chvíľu pravú,
spolu s vtákmi letí chvíľa plná kvetín,
treba vyčkať, kým sa objaví pred brieždením.

Refr.:

3.
Ty si ešte snila ranný sen,
keď sa slnko skvelo v korunách,
a v tom som uvidel za šumenia krídel,
že ti slnko sadlo do vlasov, niet viac mrakov.

Refr.:

4.
Celý les sa tebou trbliece,
neviem sa ťa dotknúť, aj keď smiem,
možno iba prejdeš, šepneš Boh ťa poteš,
možno povieš: “Ja som tvoja jar”, horí mi tvár.

Refr.: