Anton Cisík
Louziana, Prievidza

1.
Keď prišiel môj čas a uzrel som svet
v izbe, ktorá strop tak vysoký má,
viezli ma chodbou z bielych dlaždičiek,
tam bolo počuť môj plač prvýkrát.
Chvíľu cítil som dotyk tvojich rúk
a teplé mlieko život mi dáva,
ďalej len spánok mohli mi ponúknuť
vtedy, keď túžil som mať pri sebe teba.

Ukryla si ma sem, zlú spomienku na svoj hriech,
za to že dýcham, za to že som práve tvoj.
prečo mi dnes nik neodpovie,
denne ťa čakám, denne žijem svoj ťažký boj.

Refr.:
Stratená moja mama, neopúšťaj svojho syna,
nezabíjaj vo mne nádej, tá nech zomrie posledná.
Stratená moja mama, neopúšťaj svojho syna,
nezabíjaj vo mne nádej, viem, že raz sa ťa dočkám.

2.
A keď chodí Dedo mráz, aj u nás sa zastaví,
cez mreže na oknách s nami sa rozdelí
o dary, ktoré po ceste našiel,
dary od ľudí a sladký med včiel.

3.
Vtedy myslím na tvoju milú tvár,
ešte trochu si na ňu pamätám,
stále je pre mňa tým najkrajším
a tak tajne Ježiška poprosím,
nech sa mi vrátiš, nech nie som viac sám.