Anton Cisík
Louziana, Prievidza

1.
Je polnoc, mladý taxikár odváža ťa preč,
a ja neviem kam, z rádia mu hrá Maťo Šlabikár.
Ty mizneš, ja neviem kam.
Takto rýchlo skončil dnešný flám,
pre pár hlúpych slov, do duše rán,
ďalšiu vrásku z teba na čele mám,
čo spravím, premýšľam.

Refr.:
Možno to bude iba ďalší z tvojich útekov
a možno zajtra zavoláš mi pár posledných slov.
Som viac než iba opustená,
som ruža, kvet, ktorý si odtrhol.
Ty otvoril si dvere a vzal to, čo sa nemá,
zostalo len prázdno, ktoré bolelo. o-o-o.
[:Nemám viac síl, to mi ver,
a nebuď na mňa zlý.:]
Ja už nevládzem sama niesť to jarmo,
odchádzam dnes a navždy.

2.
Zo správania prepadám,
v ústach zase novú petru mám,
ona ďalší osud nezmení,
ani náš rozhovor posledný.
Teraz nočným mestom blúdim sám,
klaksóny áut vôbec nevnímam
drobné na telefón premením,
že zodvihneš, to neverím.

Refr.: