M. Nováčik "Maňas"
Pohoda, Topolčany

Tou, tou, tou ísť cestou,
tou, tou, tou poslednou z brán je breh,
kde ľahký opar stúpa
a na vode sa húpa člnok
a v ňom starý prievozník.

1.
Hej, pane s vlasmi farby horskýchúbočí,
kde leží večný sneh.
O malú chvíľu okraj člna prekročím,
sú tam dva a či len jeden breh?
Či tam už sú, čo dávno predo mnou,
či tam sú, čo dávno preo mnou.
Či našli pravdy breh aj tí,
čo šli už dávno predo mnou.

2.
Hej, pane, pochybnosti vo mne hlodajú po ten život celý,
prečo tých, čo naschvál oddychu vám neprajú,
nestíha už tu váš hnev vrelý a prečo tí, čo rástli bez viny,
prečo tí, čo rástli bez viny.
Prečo ráno už k vám idú tí, čo stihli rásť len bez viny.