1.
Kde si bol Janíček cez tie dávne týždne,
ty si si to myslel, že nás to už neminie.
Čo sme si my sami dvaja pred Bohom sľúbeli,
keď sme pri mesiačku v záhrade sedeli.

2.
Ty si mi sľuboval, že mi budeš istý,
dvíhal si pred Bohom, pred svetom dva prsty.
A čiľ si ma, falošníku, čil si ma tak nahau,
bodaj by ti sám Pán Boh v ničom nepomáhal.

3.
Bodaj by ti nepomáhal, kade sa obrátiš,
čím tým moju vernú lásku naspak nenavrátiš.
Dá to Pán Boh z neba, že ty prídeš ko mne,
ale ty už žiadnej lásky nebudeš mať pri mne.

4.
Uprostred mora ruža stojí, trhať ju nebudem,
milovala som jedného, už ho viac nebudem,
tak som ho ja milovala zo srdiečka,
škoda mojich krásnych nocí, čo som strávela preňho.