Hudba: Gejza Dusík, Text: Pavol Čády

1.
Vždycky, keď zvečera
začujem za šera tatranských borovíc šum,
tu mi vždy jedine
ty, milý, v cudzine
prídeš mi, prídeš na um.
Čuj našu slovenskú pieseň,
zaženie ti každú tieseň.
Je ako ranná rosička
pre boľavé srdiečka.
Spievaj si, všade vždy spievaj,
slovenskú pieseň si spievaj,
nech čuje celučký svet,
že krajšej piesne ver´ niet.