Podbiel

1.
Keď som išiel cez tie hory,
cez tie hory zelené.
Postretol som švárne dievča
malo líčka červené.

2.
Ja som sa mu prihováral
odkiaľ dievča, odkiaľ si.
A ono mi povedalo,
že je smutná aká si.

3.
Ja som smutný, ty si smutná,
oboja sme v zármutku.
Aby nám to pán Boh milý,
bys mi bola manželku.

4.
A keď milý na sobáš šiel,
milá pod oknom stála.
Rúčky späla, zaplakala,
naraz mŕtva ostala.

5.
A keď už je mŕtve telo,
dajme ho už na máry.
A poďme ho odprovadiť
do jeho matky zemi.