Tekov

1.
Šípová ružička f poli kvitňe,
zakvitňe, ukvitňe a zas kvitňe,
jako ten človek v noci, keď padňe do ňemoci,
pokiaľ mu sám Pán Boh ňedá vládi.

2.
Ešče son ja večer u milej bou,
a o jej ňemoci sa ňenazdau,
v ponďelok o pounoci upadla do ňemoci,
jaj, Bože, prebože, daj pomoci.

3.
Povedz mi, má milá, čo ťa boľí,
dám ťi ja doktora, nak ťa hojí,
boľia ma nohi, ruce, trápi ma moje srce,
že ja už ňebuďem tvoja více.

4.
Kebi ťa, má milá, Boch povolau,
čo som ťi zasľubiu, to bich ťi dau,
na všetkich zvonách zvoňiť, na všetkich trúbach trúbiť,
do tmavího hrobu odprevaďiť.