P. Čady

1.
Bolo to raz v júli, keď za svitu luny
cestičkou som kráčal sám.
Do hviezd som sa díval a sám seba pýtal,
načo v srdci lásku mám.
A tu mojej lásky dávny sen,
pričarili mi rúčky.
Škoda však, že ten deň bol iba krásny sen,
bol to i deň rozlúčky.

Refr:
Na lúkách kvitli biele margaréty,
keď som bozkával žhavé tvoje pery.
Sotva odkvitli vyšiel nový mesiac,
nestretol som sa s tebou už viac.
A zase kvitnú biele margaréty,
iný bozkáva zradné tvoje pery.
Buď však vždy šťastná ja nikdy nebudem,
miluj iného, ja tvoj budem.