1.
Chodí milá po strnisku, lomí rúčkami,
zabili jej bielu húsku medzi hŕbkami.
[:Čo si húska zvinila, keď ťa na smrť zabila
ruka neznáma.:]

2.
Neplač milá, nenariekaj, utri očičká,
nevedel som, že to bola tvoja husička.
[:Ja som si ju chcel odplašiť a od žítka odohnať,
drahá dušička.:]

3.
Nebolo ju treba plašiť ostrým kameňom,
dosť by jej bolo bývalo špatným pohľadom.
[:Bo od mrcha človeka, každý iba uteká,
to ti neverím.:]

alebo

Ach, z pondelka za ránečka

1.
Ach, z pondelka za ránečka odobrali Janíčka,
[:ach, z pondelka za ránečka odobrali Janíčka,
nikto väčšmej nenariekal ako jeho Anička.:]

2.
Neplač, milá, nenariekaj, veď ty moja nebudeš,
[:neplač, milá, nenariekaj, veď ty moja nebudeš,
pokiaľ z vojny domov prídem, ty ma čakať nebudeš.:]

3.
A keď bys ma aj čakala, aj tak mojou nebudeš,
[:a keď bys ma aj čakala, aj tak mojou nebudeš,
pokiaľ z vojny domov prídem, ty pre mňa stará budeš.:]