1. Ach, jaka ja neščešľiva ostala, ľubela ja za dva ročki kaprala. Za dva ročki, za dva ročki, i za dzeň, a teraz me neščešľivu zochabel. 2. Ani ja ci nemiloval tak veľo, jako ľudze znaju hutoric veľo. Znaju ľudze, zna i moja rodzina, že ce verne spravodlivo ľubila. 3. Kebi ľudze šatečku šejali, vtedi bi še dvojo ľubic počali. Ešči to ta šatečka nezešla, už še naša verna ľubosc rozešla.