Jozef Valkoššák
The colt

1.
Tvoj svet sú rúže a v zrkadle tvár
a mne ostáva pivo a žiaľ.
Tvoje krivky ma opantali,
to asi preto ostanem sám.

2.
Súmrak už padá na nás dvoch,
Bože, prečo pripadám si ako vôl.
Či mám plávať na druhý breh,
alebo hlúpo čakať na tvoj smiech.

Refr.:
Tvoje Ámen, a nado mnou kríž,
tak prečo sa ti o mne sníva, keď spíš.
Hovoríš Ámen a že mám ísť preč,
padá hviezda, tak želaj si to, čo naozaj chceš.

3.
Prečo mi chladne hovoríš „NIE“,
veď chlad len zime pristane.
Ak sa slnko prehryzie tmou,
tvoj úsmev bude mojou odmenou.

4.
Máš asi pocit, že som vzduch,
no dýchať musíš, to je moje plus.
Kradneš mi pokoj, a ja už viem,
kedy a kde ža dostanem.

Refr.:

Kreslíš nado mnou kríž,
tak prečo sa ti o mne sníva, keď spíš,
Hovoríš Ámen a že mám ísť preč,
padá hviezda, tak želaj si to, čo naozaj chceš.

Refr.:

Kreslíš nado mnou kríž,
tak prečo sa ti o mne sníva, keď spíš,
Hovoríš Ámen a že mám ísť preč,
husle, gitara, padá hviezda,
tak želaj si to, čo naozaj chceš.