Anton Cisík
Louziana, Prievidza

Plačom sa život začína, plačom sa život aj končí,
šťastie nám len občas ukáže svoju tvár.
Špinavé rána máš z noci predaných,
v ktorých poznáš, čo ťa čaká,
už dobre vieš aku cenu život má.

Tvár skrývaš za mejkap, s ním už to nie si ty,
známy, ani matka ťa nespozná.
Žiadni známi vlastne už nie sú,
sú len tí, ktorí zaplatia za tvojú česť,
ktorá je stratená.

Refr.:
Tak povedz s kým dnes večer spíš
a kto drží v rukách tvoj pás.
Kto ti dnes uverí, kto potom za lásku zaplatí,
kto ťa s tejto biedy vyslobodí

Taký je život, život psov, psov túlavých, psov stratených,
ich oči sú veľké, veľké a smutné
Ako oni máš svoj rajón, svoje nárožia, svoje ulice dlhé,
tam dožívajú ráno lampy vlhké.

Refr.: 2x