Stanislav Melek, I. Malinovský
Jazdci, Banská Bystrica, 1972

1.
Keď k horám zrak svoj zodvihnem, vidím mnoho krás,
tam k prísnym horám vysokým musím kráčať zas.
Na pleciach ťažký batoh mám, odchádzam do hôr s ním,
strmou sa cestou uberám k tým stenám tatranským.

Refr.:
Krásne prekrásne sú štíty tatranské,
každý tam nájde svoj tichý kút a miesto svojich snov.

2.
Cesta sa zdá, nekončí, boľavé nohy mám,
nevzdávam sa, nikdy nekončím, do diaľky pozerám.
V diaľke tisíc štítov vidím, na všetko zabudnem,
do diaľky slová zakričím: - Krásna je táto zem!

Ref.:

3.
Už slnko za štít zapadá, do dolín sadajú hmly,
k spánku sa všetko ukladá tam dolu do údolí.
Vždy, keď svoju púť ukončím, obzriem sa ešte raz,
tam k prísnym horám nádherným, vrátiť sa musím zas.

Ref.: