Stanislav Melek
Jazdci, Banská Bystrica

1.
Až vyjdeš do krajiny vysokých štítov, až vypotíš to všetko zlé,
pochopíš čo je krásne, vzácne i vratké, aj či je všetko nemožné.
Až vyjdeš do krajiny vysokých štítov, kam žiadne cesty nevedú
pochopíš ľudské hodnoty v piesni skryté čo dávajú ti útechu.

Refr.:
Zabudneš na dlhé roky problémov, úkladov a krívd
zbavíš sa tam všetkých stresov, starostí, nenávidených.
Až vyjdeš do krajiny vysokých štítov, až vypotíš to všetko zlé,
pochopíš čo je krásne, vzácne i vratké, aj či je všetko nemožné.

2.
Až vyjdeš do krajiny vysokých štítov a zostaneš tam chvíľu žiť,
prestaneš veriť poverám všetkých mágov, zistíš, že je krásne prosto byť.
Za tú dobu života čo si strávil, len hľadaním pár teplých slov
poznáš čo všetko si tam dolu stratil, beznádejným útekom.

Refr.:
Zostúpiš zo štítov celkom zmenený, menej bude krívd
s láskou v sebe, k druhým budeš vítaný v kraji vyslobodených.
Až vyjdeš do krajiny vysokých štítov, až vypotíš to všetko zlé,
pochopíš čo je krásne, vzácne i vratké, aj či je všetko nemožné,
aj či je všetko nemožné.