Stanislav Melek
Jazdci, Banská Bystrica

1.
Vtedy fičal víchor, do očí hádzal sneh a štípal silný mráz,
chata naša stará snila dávny sen o slobode o priateľstvách.
Vládca hôr sa hneval, spadla lavína na kráľovstvo slobodné,
krásu tejto chaty zhltla dolina,
mýto vzala nepísané.

Refr.:
Vysoko nad oblakmi stojí chata, prístav malý, viem
tam sa nápoj šťastia varí, osviežiť sa chcem.
Na nej slnko vychádza a nikdy nezapadá.
Tam nájdeš silu, ktorú večne človek hľadá.

2.
Len na jednej je život, čo krásou vyniká, láskou horských víl,
prúdom rieky steká do dolín života, nesie lásky posledný chýr.
Kráľovstvo slobody – túžba odveká, právo nebeské.
Tam sa plnia túžby, vôľa človeka, aj posledné nádeje.

3.
Chcel by som sa dívať z novej chaty von, na tú krásu hôr
musí preto vyrásť a vidieť za obzor, ľuďom slúžiť o niečo skôr.
Vietor, ľad i skaly o láske spievajú, priateľstvo nie je snár.
Pieseň tejto chaty všetkým rozdajú, úsmev strieda únavy tvár.