Dušan Franců

1.
Pomaly nám obliekajú kabát,
taký, čo tí zmúdreli vraj nosia
a trochu nám to pomiešali v hlavách,
ešte tam však nie sme iba hostia.
Pečiatok a potvrdení
pribúda nám stále viac, stále viac,
že sme geniálni
a skoro poletíme na mesiac.

2.
Nosy sa nám začínajú krútiť,
zacítili perspektívu skvelú,
stačí nové ideály kúpiť,
ľahšiu cestu ku zlatému cieľu.
Trochu drahé šťastie
za svedomie kúpené, kúpené
a priateľove oči
smutne k zemi sklopené.

3.
O polnoci znejú všetky zvony
a pochytá sa dlhá reťaz rúk.
Dole v meste stoja drahé domy,
dajte si ich kľudne za klobúk!
Na oblohu prianie
prskavkou si napíšem, napíšem,
mať blízko dobrých ľudí,
nech poznať zlé a dobré viem.