Kamion, Trnava

On:
prázdny rám mávam večer pred očami,
pohľad mne tak známy.
pravdu máš, vravíš, že som asi čudný,
miestami až nudný.

Ona:
Ja však mám pocit zázračný,
je náš život náhle priezračný.

Spolu:
A tak preto váham, láska je to práve,
čo máme mať, keď nám život dáva,
prečo máme mať sklamanú tvár,
keď sa ti tvoj prvý smiech už na perách stráca.

Ona:
Ty vieš sám, je to s tebou jednoznačné,
avšak nie tak strašné.
Keď ťa mám, že sú chvíle pre mňa bežné,
miestami tak nežné.