Marián Nováčik "Maňas"
Pohoda, Topoľčany

1.
Pomaly ma neste nohami dopredu.
Kto by to bol čakal, čo mi všetci vyvedú.
Keď raz prestane sa všetko dariť
a cesty nikam nevedú a tak známym oznámte,
že natiahlo ma od jedu.

2.
Pri vojenskom presune
mi jeden s tankom načal dom.
Nikto nebol doma,
len sám som ticho sedel v ňom.
Drgol rovno do tej steny,
o ktorú som bol opretý.
Kvôli krížom nebudem môcť
ani na márach byť vystretý.

3.
Moja drahá dcérka v Blave chodí do školy,
oznámila mi, že budem mať zaťa z Angoly.
Tak jej do výbavy strúham oštep
a tkám sieť proti moskytom
a všetky diely Tarzana si čítam popritom.

4.
Mladší syn si punkom pritvrdzuje pubertu,
pruhované vlasy, cvokovaný hubertus.
Minule chcel odísť z domu,
vraj za buchtou ako obrázok,
tak sa mu hneď ušlo jeho vlastnou reťazou.

5.
Potom som ležal doma po otrave hríbami,
v stolíku som naďabil na list nedopísaný.
Adresátovi menom “darling”, žena v liste o mne hovorí:
“To je len taký Ďuro, čo furt chodí do hory.”

6.
V zúfalstve ma trklo, že si niekam vyrazím,
možno v cudzom svete raz na šťastie narazím.
Čakal som devízový prísľub, no nejakou zámenou
ležal v schránke úmrtný list na moje meno.

7.
Pri zapálených sviečkach robím do truhly nácviky.
Už som ozaj tuhý, mám na to papier z matriky.
K radostným slzám krokodílím dojmem našu susedu,
keď ma budú von vynášať nohami dopredu.