Anton Cisík
Louziana, Prievidza

1.
Kytica ruží volá, že už nedýcha.
Mlčky počúvam slová, čo sa pýtaš,
prečo odchádzam, prečo s tým neskončím,
prečo vlastne nikam nepatrím.
Slzy zamknuté v očiach máš,
slzy zamknuté o včiach máš.

Kedysi dávno si bola moja prvá láska,
bol som ako blázon, čo slobodu pozná,
dnes so mnou kráčať nemáš síl
a ja hlupák ťa už neprosím,
tak padám nahor sám, tak padám nahor sám

Refr.:
Bozkom horúcim ma vyprevádzaš
vždy, keď musím ísť,
tvoje oči smútkom blednú,
vieš, že ma nezmeníš,
smutná ma vyprevádzaš
vždy, keď musím ísť,
tvoje mŕtve ruže vädnú,
vieš, že ma nezmeníš.

Kytica ruží vo váze už nedýcha,
ty hlbokým spánkom spíš a vonku svitá,
vtedy sa vraciam domov a zlatý prach
zo seba oprášim hneď vo dverách
a ty ma tam necháš stáť
a ty ma tam necháš stáť

2x Refr.: