M. Nováčik "Maňas"
Pohoda, Topolčany

Ona:
Rástli sme spolu, bŕkali hore dolu,
vôkol nás lietal krik a smiech.

On:
Vedeli, že žihľava páli,
na povale sa spolu potme báli
a nemali starosti o druhý breh.

Refr.:
Kamarátka z pavlače,
aj tak ťa mám najradšej, aj tak, aj tak.
Už sme k tomu dospeli,
že sme tuším dospelí, aj tak, aj tak.

Postavme sa vedľa seba,
natrime si horčicový chleba
a potom bežme spolu na Winetoua do kina.
On:
Keď už budeme na prvom brehu,
zbadáš mi možno v očiach slziť nehu,
stále kamošku mám,
čo so mnou na pavlači vyčíňa.

2.
Ona:
V lavici vedľa seba,
kto udrel mňa, tak tým aj teba,
rovnaké vždy boli naše úlohy.

On:
Spolu vábila nás mapa sveta,
spolu nečítali sme Hamleta
a nechápali, že kdesi hádžu bomby z oblohy.

3.
On:
Predo mnou sedí dáma,
zdá sa, milá a dobrá mama
a neisto sŕka s pepsi červené.
Slová o dnešku sú klkom,
čo nám obom nejde dolu krkom,
radšej privolajme chvíle časom zájdené.