Hudba: Jose Feliciano, Text: D. Bachratý
BG - Album

1.
Po celú noc do tmy v prívaloch padá dážď,
vytrvalo píše rým na okenný rám,
verše z písmen bezmenných,
zbierka básní bezcenných.
Dej stránok stráca význam,
sama s vážnou tvárou snívam,
často cítim, že sa asi sama v sebe nevyznám.
Keď dážď splýva s dúhou,
ja s ním zvádzam súboj, sieťou búrok.

2.
Križovatky bleskov rúcajú tichý snár,
koľko nocí tápam v prázdnych hádankách.
Pantomímou nemých slov, súdia tváre výkladov,
pod závoj smútok skrývam, vždy, keď prší iná bývam,
znovu cítim, že sa asi sama v sebe nevyznám.

3.
Mesto dýcha spánkom v náručí bledých pár,
na uliciach blednú sklá neónových lámp.
Ráno blúdi v záclonách, na rozmedzí zastal čas,
v úlomkoch zašlej slávy noc stráca právo vlády,
do ticha sa vkráda zvuk prvých ranných áut.