Dušan Franců
Rolničky, 1993, Bratislava

1.
Až raz začnú čierne mačky nosiť ľuďom šťastie,
málokto tej veci uverí,
budú po nich hádzať šutre a nie mať ich v láske,
odháňať ich budú od dverí.
Len tým, ktorí hlúposťami nedajú sa zviesť,
za tanierik sladkej smotany
vyplní sa toľko prianí, čo kto vládze niesť
pri lezení k mačkám za komín.

Refr.:
Bratstvo šťastných hviezd,
každú chvíľu dáka padá,
nesú priania splnené.
Bratstvo šťastných hviezd,
každý, kto tú svoju hľadá,
my ju iste nájdeme.

2.
Keď mi rosa schladí hlavu, zobudí ma ráno,
v prachu cesty vyrastie môj tieň,
slnko páli na chrbát hneď za nebeskou bránou,
zo stromu si hrušku odtrhnem.
Keď vdýchnem trochu lesnej vône, zas ten pocit mám,
že ma lúky krásou opili.
Vďačný svojej šťastnej hviezde steblo do úst dám,
mám sa ako diviak v obilí.

Refr.:

3.
Keď nám nočnú cestu skríži prvá jarná mláka,
hviezdy do nej spadnú kvôli nám,
šťastie leží na tráve a na zdvihnutie čaká,
ešte chvíľu, už ho v rukách mám.
Až naše lásky nastavajú svetlá do okien,
snáď sa ľahšie vyprostíme z pút.
Na vežiach nám vyzváňajú najšťastnejší deň,
stačí ku tým svetlám dobehnúť.