1.
Dáždik prší, vetrík veje v zelenej brezine,
povedz mi ty, moja milá, či ma ľúbiš, či nie
a ja by ti povedala, ty by si ma sklamal,
neďaleko stav vojanský, ty by si ma nechal.

2.
Potom, potom, potom, potom, potom budeš moja,
Keď sa v našej vrelej peci drevo zazelená,
až sa v našej vrelej peci drevo zazelená,
potom, potom, potom, potom, potom budeš moja.

3.
A milá si doložila rozumu svojého,
naložila do tej peci dreva zeleneho,
pri pec sadla, zadriemala, spala až do rána,
ráno vstala, povedala že ju bolí hlava.

4.
Keď ťa mala hlava bolieť, mala si hovoriť,
bol by išiel pre doktora, by ťa išov hojiť.
Doktor hojí, hlava bolí, bolesť neprestáva,
to pre teba, ty beťáru, že som s tebou spaua.