1.
A tá naša záhradôčka tŕním pletená
a v nej rastie rozmarínček, biely vŕštek má.
[:Ej, haj, môj milý, darmo sme sa ľúbili,
naši planí rodičovia nám zabránili.:]

2.
Tebe bránia chodiť ku mne, že som chudobná.
Nech ti oni takú vezmú, aká ti rovná.
[:Nechoď k nám více, neraň, milý, mne srdce,
nech ti oni takú vezmú, čo má tisíce.:]

3.
A tá naša stará mati taká horlivá,
že nám ona toho žiaľu tak narobila.
[:Bodaj nemala ani noci, ani dňa,
bodaj bola v takom žiali ako teraz ja.:]