Dolná Ždaňa, Tekov

1.
Buďem sa ja, môj najmiľší, tej jeseňi vydávať.
Príďže sa ty môj najmiľší, šej-hoj,
pod náš oblok spoďívať.

2.
Keď už bolo veseľie, prišiel milý na špehe.
Viďel milú s iným seďeť, šej-hoj,
boľelo ho srdce své.

3.
Preveselo zaspieval, prežalostňe zaplakal,
až sa celá zem zatriasla, šej-hoj,
na ktorej on, smutný stál.

4.
Keď bolo po tej svadbe, išla milá na vodu.
Položila k nohám vedro, šej-hoj,
išla k milému hrobu.

5.
Či spíš milý, či čuješ, či mňa verňe miluješ.
Prečo si mňa odhováral, šej-hoj,
že ma ňikda nevezňeš.

6.
Choj ty, milá, z hrobu môjho, máš ty doma iného.
Ja tu budem odpočívať, šej-hoj,
až do dňíčka súdneho.

7.
Keď už buďe súdny deň a ja pôjdem z hrobu ven.
a predsa ťa, moja milá, šej-hoj,
ňikdy veru ňevezňem.