1.
Dajcež mi župan, pas naň pripašem
a pojdzem k milej, tam še ukažem.

2.
Vyšla dzivčina jako z ruže kvet,
horko plakala, zmenil še jej svet.

3.
Co ty narikaš, dzivčino moja,
jak nenarikac, nebudzem tvoja.

4.
Budzeš, dzivčino, budzeš, dá-li Buh,
radzia mi ľudze i sam sudzi Buh.

5.
Ty pujdzeš huru a ja dolinu,
ty skvitneš ružu a ja leliju.

6.
Ty pujdzeš dražku a ja kamencem,
ty budzeš pannu a ja mladencem.

7.
Ty budzeš pannu vo veľkym dvore,
ach a ja kňazom v poľskym kláštore.

8.
A jak pomreme, dame my sobe
zlate litery vybic na hrobe.

9.
Kto tamac pujdze, ten čitac budze:
Rozlučna ľubosc leži v tym hrobe.