V diaľky tajné zrak môj letí, keď deň jasný usína,
túžba tichá city vznieti, srdce moje spomína.
Ako vo sne vidím stepi, čujem rieky spenené,
vidím čierne, krásne oči bôľom tichým zastrené.
Čo srdce nečušíš, prečo stále len snívaš,
o zemi ďalekej, kde je tichý Don.
Ach, prečo prebúdzaš spomienky na dni krásne,
keď rád som počúval kazanský znieť zvon.
Či ešte uzriem zem, kde balalajka spieva,
veď túžim vyznať, ako nesmierne ju rád mám.
Čo srdce nečušíš, načo stále len snívaš,
o zemi ďalekej, kde je tichý Don.
Save
Cookies user preferences
We use cookies to ensure you to get the best experience on our website. If you decline the use of cookies, this website may not function as expected.
Accept all
Decline all
Analytics
Tools used to analyze the data to measure the effectiveness of a website and to understand how it works.
Google Analytics
OK
Odmietnuť
Functional
Tools used to give you more features when navigating on the website, this can include social sharing.