Edo mráz "Ďateľ"
Lesní škriatkovia

1.
Mám jeden starý klobúk, v ktorom si vietor hudie,
ten, kto ho má na hlave, ten na nič nezabudne,
ani na prázdne ulice, na ktorých plakáva lístie,
ani na prázdne stanice, nakoniec je to to isté.

Refr.:
Záhrada stratená prelietavá dáma šťastena,
prelietavá dáma šťastena.

2.
Mám jeden starý klobúk, v ktorom svieti zopár dier,
tmou nimi vlieta snový môj kŕdeľ myšlienkový.
Ako na prázdne ulice zosadá povetrím lístie,
ako na prázdne stanice, nakoniec - je to to isté

Refr.:

3.
Mám jeden starý klobúk, kráčať v ňom nepatrí sa,
len keď nik nevidí ma, snívam pod ním sám doma.
Vtedy aj prázdne ulice roztrbliece zlaté lístie,
vtedy aj prázdne ulice ... nakoniec - je to to isté.

Refr.:

4.
Mám jeden starý klobúk, v ktorom si vietor hudie,
ten, kto ho má na hlave, ten na nič nezabudne.
Ja pamätám si ulice, po ktorých sme šli my dvaja.
Ty, pamätáš, tie stanice? ... nakoniec, vyhnaní z raja.

Refr.: