M. Nováčik "Maňas"
Pohoda, Topolčany

1.
Perón je plošinkou, kde končia schody mesta,
tam sa zem naposledy s nohou pozdraví,
pozná mávanie, slzy, sľuby aj gestá,
ľahké bozky aj vozňov ťažké nápravy.
Odtiaľ je diaľka na skok a nekonečno
o pár kilometrov ďalej len.
Tam lavička sníva o novom laku
ten svoj vysedený večný sen.

Refr.:
Bufetík s kráskou bývalou,
polnočná šanca pivárov,
výpravca s šiltkou obdratou,
svedok lúčení aj návratov,
korzo mladých partií, javisko opileckých árií
vlak čakajúci regrútov,
kvetináč s astrou zvädnutou.

2.
Perón je plošinka, kde sa končia schody mesta,
tam sa zem naposledy s nohou pozdraví,
tam sa začína aj končí tulákov cesta
tam sa občas čosi rozladené napraví
Odtiaľ ...tam amplion sníva o novom klobúku
ten svoj dlhý zachrípnutý sen.