Zvony zvonia smutne

1.
Zvony zvonia smutne, pochovávajú,
peknô dievča už do hrobu dávajú,
[:na jej hrobe nezábudka vyrástla,
pozri milý, tu ti leží milá tvá.:]

2.
Nezábudka svetlo kvitne, nežlkne,
prečos tajil, že si chodieval ku mne,
[:chodieval si, Boh je svedok nad nami,
neraz si bol o mé líčko oprený.:]

3.
Stalo sa mi, čo sa mi nemalo stať,
nebols hodný moje líčka poboskať,
[:nebols hodný, ani hodný nebudeš,
falošný si, aj falošný vždy budeš.:]